Súrna potreba medzináboženského dialógu
Príspevok
Prof. Francesco Zannini
Budúcnosť kresťanov na širšom Strednom východe
Súrna potreba medzináboženského dialógu
Otázka náboženskej slobody a potreby dialógu je naliehavou pre kresťanov Stredného východu, ktorí chcú mať spolu s Moslimami zabezpečenú silnú ochranu pre stúpencov minoritných náboženstiev. V moslimskej spoločnosti dominuje často taká interpretácia zákona islamu, ktorá akoby popierala základné ľudské práva, včítane práva ľudí praktizovať a vyučovať vlastné vierovyznanie. Toto existuje napriek faktu, že niektorí moslimskí myslitelia stredoveku a neskoršieho obdobia patrili k prvým, ktorí včlenili myšlienky tolerancie a zabezpečenie ochrany pre minority do rámca legálneho systému. Teda dialóg medzi Moslimami a kresťanmi pomôže udržať túto tradíciu moslimských mysliteľov i dnes a dokonca rozvinúť ju ešte k lepšiemu porozumeniu roly menšín v islamskej spoločnosti.
Žijeme v pluralistickej a multi-religióznej spoločnosti aj na Východe i Západe. Dokonca aj na Strednom východe, kde by sme mohli vidieť súčasne kresťanstvo, islam a judaizmus, (ale vplyvom nedávnej imigrácie) vidíme aj ľudí, ktorí prišli z iných kultúr a náboženstiev. Následne sme svedkami ukončenia polarizácie a zrážky islamu a kresťanstva, a manifestácie potreby rozšíriť dialóg medzi náboženstvami sveta. V tomto kontexte výrok Benedikta XVI v Ankare má obzvlášť veľký význam:
„náboženstvá dokážu osloviť mnoho výziev, ktorým čelí súčasná spoločnosť. Zaiste, tým že rozpoznáme pozitívnu rolu včleniť náboženstvá na hruď sociálneho tela, dokáže a musí dodať odvahu našej spoločnosti hlbšie preskúmať ľudskú prirodzenosť a väčšmi rešpektovať dôstojnosť človeka, umiestnením človeka do centra politického, ekonomického, kultúrneho a sociálneho diania. V našom svete si musíme byť väčšmi vedomí toho faktu, že sme vzájomne ako ľudia hlboko prepojení, spätí a musíme ľudí vyzvať, aby odložili nabok historické a kultúrne odlišnosti, nie preto, aby sme vyvolali zrážku, disharmóniu, ale aby sme posilnili vzájomný rešpekt.“ (1) Potrebu dialógu medzi ľuďmi iných vierovyznaní zdôrazňuje aj pápež František v jeho „Apostolic Exhortation“ (Pápežské napomenutie), kde konštatuje:“ Dialóg medzi stúpencami nekresťanských náboženstiev musí charakterizovať postoj otvorenosti v pravde a láske, napriek rôznym prekážkam a ťažkostiam, hlavne na báze fundamentalizmu na oboch stranách. Medzináboženský dialóg je nevyhnutnou podmienkou mierového súžitia na Zemi, a tak ho viesť je povinnosťou ako pre kresťanov tak pre iné náboženské komunity.“ (2). To však neznamená, aby sme prehliadali rozdiely a odložili bokom hlavné zásady a učenia jednotlivých náboženstiev. Pretože: „ V tomto dialógu musí byť venovaná vždy pozornosť úprimne a priateľsky spojeniu dialógu s vyhlásením, ktoré vedie cirkev zachovať a zintenzívniť vzťah s nekresťanmi. Obava z povrchného synkretizmu by bola napokon gestom totalitárstva na strane tých, ktorí by ignorovali dôležitejšie hodnoty, ktoré ovládajú.“ (3)
Dialóg s Moslimami
Jeden s dominantných pocitov súčasnej spoločnosti je islamofóbia, strach z islamu a Moslimov, ktorých svet a systém hodnôt sa nám javí ako odlišný od toho kresťanského. Avšak ak sa skontaktujeme s Moslimami osobne, uvidíme veci z inej perspektívy a pocítime zblíženie medzi „veriacimi“. V skutočnosti, ak sa zmenší vzdialenosť vďaka osobnému vzťahu, zistíme, že je táto osoba jednou z nás, odstránia sa všetky bariéry a vynorí sa spoločná ľudskosť a spoločné duchovné hodnoty. Vlastne sa pýtame sami seba, kde začína medzináboženský dialóg. A odpoveď na túto otázku je jednoduchá: dialóg sa rodí tam, kde sa stretnú ľudia dobrej vôle, pretože tu ide o vzťah medzi ľuďmi a nie medzi ideológiami: „ O čo ide – je empatia ruka v ruke s realitou- tak ako je to vyjadrené v dokumente Bishop Conferencie in Asia (Konferencia biskupov v Ázii), a toto zahŕňa vzájomnú dôveru, ktorá prináša ozdravenie, hlavne zbavením sa potlačených spomienok a trpkosti z minulosti. (4) V tomto zmysle sa upevňuje empatický postoj, vďaka intenzívnej tvorbe, ktorá obsahuje hlboké poznatky o každom náboženstve a ktorá vychádza zo zdravého dialógu medzi Moslimami a kresťanmi. Nuž, je dôležité pochopiť vnútornú logiku iných náboženstiev a uznanie náboženského pluralizmu v súčasnosti.
V diskusiách o islame sa príliš často dívame na „moslimský svet“ ako čosi abstraktné a kultúrne nám vzdialené. V realite nielen islam je bližší kresťanstvu ako si myslíme, ale islam je svet vytvorený ľuďmi, s ktorými sa dokážeme podeliť o poznanie hodnôt a je to nevyhnutné vyjadriť to formou dialógu. Tak ako II. Vatikánsky koncil zdôraznil: Cirkev má v úcte tiež Moslimov. Aj oni uctievajú jedného Boha, milostivého a všemocného, spočívajúceho v Sebe, ako Stvoriteľa neba a zemi, ktorý sa prihovoril človeku. A sú pripravení trpieť a celým srdcom sa podrobiť Jeho nevyspytateľnej vôle, presne ako Abraham, s ktorým je islam radostne spätý, ktorý bol podrobený Bohu.“ (5)
Ako čeliť radikalizmu
Jeden z hlavných faktorov, ktorý obmedzuje medzináboženský a medzikultúrny dialóg, sú radikálne tendencie, ktoré bez ohľadu na svoj pôvod sú jedným z najnebezpečnejších hrozieb pre mierové súžitie a bezpečnosť vo svete. Radikálne náboženské hnutia v skutočnosti predstavujú fundamentálne a okamžité zmeny, ktoré vyvolávajú nekompromisné a tvrdé politiky. A vytvárajú ovzdušie, v ktorom prestáva existovať vzájomná akceptácia a porozumenie. A to otvára bránu rôznym animozitám voči ľuďom rôznych ideológií, rás a vierovyznaní. Preto musíme posilniť vedomie o tom, že radikalizmu, so svojími extremistickými tendenciami, sa nedá porovnať so skutočnou náboženskou etikou a musí byť porazený serióznym a rozsiahlym dialógom a skutočným nefalšovaným úsilím náboženských lídrov a skúsených znalcov, ktorí dokážu rozpoznať skrivených ľudí stelesňujúcich falošnú vieru a správanie ako súčasť ich náboženského kódu. Zároveň musia politickí predstavitelia podporiť túto kampaň posilňujúcu uvedomenie si extrémizmu v spoločnosti a jeho prevenciu, a prípravu pôdy pre zmierňovanie emócii. A to sa týka špeciálne dnešnej situácii na Strednom východe, kde tvorba priestoru pre dialóg je veľkou príležitosťou pre politikov, učencov, podnikateľov a sociálnych lídrov, zameraných na posilnenie medzikultúrnych a medzináboženských iniciatív, týkajúcich sa vzdelávania, sociálnych, ekonomických a politických reforiem, náboženského práva žien, mierových iniciatív, a identifikácii potenciálnych miest konfliktu.
Rozvoj vzdelávania
Jednou zo základných oblastí, v ktorej možno posilniť postoj veci riešiť dialógom, je oblasť vzdelávania, ktorú nemožno chápať izolovane, ale v interakcii s inými sektormi v spoločnosti, ako je rodina, média, atď....V tomto zmysle politika vlády, týkajúca sa náboženskej výchovy, ale aj postavenia náboženstva všeobecne v multi-náboženskej krajine, by mala viesť k vytvoreniu atmosféry tolerancie, vzájomného rešpektu, ako sa to píše v „Charter of Values of Citizenship and Integration“ .vyhlásenej Ministerstvom vnútra v Taliansku, kde sa konštatuje „ že je správne vychovávať mládež tak, aby rešpektovala iné vierovyznania, bez toho, aby pôsobili rušivo na vlastnú vieru“. (6)
Racionálny prístup k svätých knihám
Predstava základnej jednoty troch monoteistických náboženstiev a ich textov vzišla ako zdroj islamu a Koránu, ktorý je súčasťou moslimskej tradície po celé veky. Biblia a biblické texty zohrali veľkú rolu pri stvárnení moslimskej viery a vytvorili spojenie medzi Moslimami, kresťanmi a Židmi od počiatku islamu. Nanešťastie, vzájomná neznalosť týchto sv. kníh na oboch stranách, mnohí Moslimovia nepoznajú Bibliu a veľa kresťanov nepozná korán, spôsobila, že obe strany prehliadli ako veľa toho majú spoločné a dokážu si podeliť. Racionálny prístup k svätých knihám ako aj súvislosti v oboch vierovyznaniach, logike, náboženstvách ako aj schopnosť ľudského umu pochopiť tieto súvislosti, by mala byť súčasťou dialógu medzi Moslimami a kresťanmi. A o tom hovoril Benedikt XVI. v Regensburgu: „kresťanstvo právom patrí na univerzity a má byť súčasťou rozsiahleho dialógu s vedami, nielen ako súčasť histórie a spoločenskej vedy, ale práve ako teológia, ako prieskum racionality viery. Len takto budeme schopní viesť ozajstný dialóg medzi kultúrami a náboženstvami, ktorý tak urgentne dnes potrebujeme...Intelekt, ktorý je hluchý voči duchovnu a ktorý degradoval náboženstvo do sféry subkultúr, nedokáže vstúpiť do interkultúrneho dialógu. „
Mierové súžitie
Hoci je jadrom posolstva všetkých náboženstiev volanie po mierovom súžití, vnútorné rozbroje, miestne nepokoje, náboženské vojny, rovnako ako vojny medzi ľuďmi a krajinami vždy škodili našej globálnej dedine – čo taliansky básnik Dante Alighieri nazýva: „ mlátenie slamy, ktoré nás robí krutých“ (7) Nuž, spolupráca kultúrnych a náboženských skupín je absolútne nutná, aby sme dokázali prekonať rôznorodé napätia a vydláždili cestu mierovému súžitiu. V tomto zmysle vyzývame všetky náboženstvá a náboženské komunity, aby spolupracovali a zaviazali sa, že rozšíria povedomie, že tvoríme jednu ľudskú rodinu, za ktorú sme všetci spoluzodpovední. Pre kresťanov to bolo nádherne vyjadrené v dokumente z 2.Vatikánskeho koncilu: Radosti a nádeje, zármutok a úzkosti ľudí našej doby, najmä tých, ktorí sú chudobní alebo nejako postihnutí, práve oni sú pre nasledovateľov Krista tou radosťou a nádejou, zármutkom a úzkosťou. Veru, nič vážne človeka nepozdvihne ako odozva v ich srdci.“ (8) V dôsledku toho medzináboženský dialóg, ako je formulovaný v odbornom prehlásení Benedikta XVI, má mimoriadny význam: „ Vzťah kresťanstva s náboženstvami sveta sa dnes stal vnútorne nevyhnutnou súčasťou viery. Nejde o zvedavosť, zábavu vymyslieť osud iných – len Boh určuje osud a on k tomu nepotrebuje naše výmysly....Ale dnes ide o viac, čo treba vykolíkovať: zmysluplnosť nášho bytia, našu schopnosť veri a musieť veriť.“ (9)
Náboženská sloboda
Nebude existovať mier a bohatstvo pre ľudí bez ich rešpektu a tolerancii iných náboženstiev.: „ Toto Fórum s radosťou pozdravuje prvý horeuvedený fakt. So zármutkom odsudzuje druhý fakt. Fórum upomína katolíkov a žiada všetkých ľudí, aby s najväčšou pozornosťou zvážili, ako veľmi je potrebná náboženská sloboda, najmä v dnešnej situácii, v akej žijú rodiny.Všetky národy sa zbližujú. Ľudia s rôznych kultúr a vierovyznaní sa spájajú do užších vzťahov. Silnie povedomie o osobnej zodpovednosti , ktorú každý má. Toto všetko je zjavné. Preto, aby sme nažívali v mieri a harmónii a udržali si to, je nevyhnutná náboženská sloboda zakotvená a garantovaná v Ústave a je potrebné prejaviť úctu k tej vyššej povinnosti a práva človeka slobodne žiť svoj náboženský život.(10)
Nedávno v al-Azhar Declaration on the Future of Egypt (11), v al-Azhar Deklarácii o budúcnosti Egypta, sa požadujú štátne inštitúcie v blízkej budúcnosti a „ plná účasť ...na ochranu a plný rešpekt miest pre bohoslužby stúpencov troch nebeských náboženstiev, k zabezpečeniu slobodného obecne prístupného praktizovania náboženských rituálov, s úctou ku každému uctievaniu a bez znižovania kultúry a tradícií ľudí. (12). Je tiež dôležité, že zasa v inej Deklarácii z rovnakej Univerzity sa konštatuje, že „Sloboda vierovyznania a právo s ňou spojené sa týka všetkých občanov, na základe rovnosti práv a povinností a je základom moderného sociálneho poriadku. Táto sloboda je garantovaná večne platnými náboženskými textami a explicitne ústavnými a právnymi predpismi. Každý jedinec v spoločnosti má právo zvoliť si idey, ktoré uprednostňuje a pri tom nepoškodzuje právo spoločnosti zachovať vierovyznanie „ (13)
Kresťania na Strednom východe
Otázka náboženskej slobody a nevyhnutnosť dialógu v tomto zmysle je v súčasnosti naliehavou záležitosťou pre kresťanov na Strednom východe, ktorí chcú zdieľať s moslimami bezpečnú ochranu pre stúpencov menšinových náboženstiev v moslimskej spoločnosti, kde interpretácia islamského zákona často dominuje a zdá sa popierať základné ľudské práva, včítane práva ľudí praktizovať a vyučovať vlastnú vieru. Navzdory tomu , že niektorí moslimskí myslitelia v stredoveku a v neskoršom období patrili k prvým, ktorí ztelesnili myšlienky tolerancie a bezpečnosti vyznávania aj pre minority do legálneho systému. Takto dialóg medzi Moslimami a kresťanmi pomôže a udrží tradíciu týchto moslimských mysliteľov aj v súčasnosti a dokonca rozvinie lepšie porozumenie úlohy menšín v islámskej spoločnosti(14). O tomto jednalo mimoriadne cirkevné zhromaždenie pre Stredný východ a konštatovalo: „Mimoriadny nenahraditeľný príspevok kresťanstva do spoločnosti, v ktorej žijeme, je obohatiť ju o hodnoty evanjelia....vo viacerých oblastiach. Tieto hodnoty, hlavne čo sa týka ľudských práv, sa zhodujú s moslimskými. Práve preto je potrebné si to prediskutovať, aby sa posilnili tieto hodnoty vo vzájomnej spolupráci . „ (15)
Záver
Spoločne zdieľané dedičstvo kresťanstva a islamu ukazuje vnútornú potrebu lásky, pokoja a spravodlivosti a otázky týkajúce sa volania po nádeji pre tých, ktorí cítia beznádej v súčasnej svetovej kríze. Zdielanie spoločných hodnôt vytvára štandardy ľudských práv, transparentnosť, zodpovednosť, participácie a nediskriminácie ako povinnosť stúpencov oboch monoteistických náboženstiev na ich ceste k ľudskému, fyzickému a duchovnému rozvoju, ktoré by nám pomohli dostať sa von z tunela tejto súčasnej morálnej a finančnej krízy a zhliadnuť svetlo. A to si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a dialóg. Uzavriem to slovami pápeža Františka: „ Aby sme udržali dialóg s islamom, je potrebný vhodný tréning pre všetkých zúčastnených, nielen kvôli tomu, aby boli pevne a radostne ukotvený vo vlastnej viere a sebaidentite, ale aby vedeli oceniť hodnoty iných, prijať ich obavy a osvetliť zdieľanú vieru. My, kresťania by sme mali objať s citom a rešpektom moslimských imigrantov v našich krajinách rovnako ako očakávame, že budeme prijatí a rešpektovaní v krajinách s islamskou tradíciou. Žiadam a pokorne prosím tie krajiny, aby garantovali kresťanom slobodu uctievania a praktizovania ich viery, v svetle slobody, ktorej sa dostáva stúpencom islamu v západných krajinách! Čeliac znepokojujúcim epizódam násilného fundamentalizmu, prosím o rešpekt pre pravých uctievačov islamu, aby sme sa vyhli nenávistnému generalizovaniu. (16 )
Príspevok odprednášaný na Stredozemnom Fóre (at the Mediterranean-Gulf Forum), 11 October 2014.
Preložila: Anna Galovičová
[1] Meeting of His Holiness The Pope Benedict XVI with the Diplomatic Corps in the Apostolic Nunciature of Ankara, November 28, 2006.
[2] Apostolic Exhortation “Evangelii Gaudium” of the Holy Father Francis, Roma n. 250
[3] ibid. n. 251
[4] Final Statement of the Twelfth Bishops’ Institute for Interreligious Affairs(BIRA) on the Theology of Dialogue,” 21-26 February 1991, Hua Hin, Thailand, IV/12, 46 Hua Hin, Thailand 1991
[5] Nostra Aetate, “Declaration on the relation of the Church to Non-Christian Religions”, Roma, 8/10 1965, n. 3
[6] Charter of Values of Citizenship and Integration, approved with a Decree of the Italian Home Ministry, Roma 23.04.2007. Art. 25
[7] Dante Alighieri, La Divina Commedia, Paradiso Canto XXII, 153
[8] Pastoral Constitution of the Church in the Modern World “Gaudium et spes”, promulgated by His Holiness Pope Paul V on December 7, 1965, n 1
[9] Joseph Ratzinger, Il Nuovo Popolo di Dio, Queriniana, Brescia 1971, pp. 391-392.
[10] Declaration on the Relation Religious freedom “DIGNITATIS HUMANAE”, promulgated by His Holiness Pope Paul V on December 7, 1965, n. 15
[11] al-Azhar Declaration on the Future of Egypt, Institution d’al-Azhar Bureau du Grand Imam d’al-Azhar, Rajab 1432 A.H. June 2011
[12] al-Azhar Declaration on the Future of Egypt, Institution d’al-Azhar Bureau du Grand Imam d’al-Azhar, Rajab 1432 A.H. June 2011, n. 6
[13] Declaration by al-Azhar and the intellectuals on the legal ordinances of fundamental freedoms, S.E. Shaykh al-Azhar, Dr. Ahmad Muhammad at-Tayyeb 8/02/2012., n.1
[14] Jews, Christians and Muslims: The Way of Dialogue, Appendix 6 of the Lambeth Conference 1988.
[15] Lineamenta - Special Assembly for the Middle East of the Synod of Bishops, Vatican City, 10-24.10, 2010, n. 85
[16] Apostolic Exhortation “Evangelii Gaudium” of the Holy Father Francis n. 253.